Ratlík kozmonaut

Autor: Štefan Vidlár | 29.7.2019 o 9:07 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  25x

 

Na Muškátovej ulici v Bratislave vo vedľajšom vchode žil „svojrázny“ starý mládenec so svojou starou matkou. Keď obidvaja postupne odišli na pravdu Boží, ich byt pripomínal „headquorters“ obchodnej spoločnosti Veteš, s. r. o. Povolaním bol poštárom, s nízkou šťúplou postavou v tučných okuliaroch, s vizážou, ktorá neveštila žiadnu prívetivosť, skôr človek zatrpknutý, ktorému matka príroda nenadelila priveľa krás a múdrosti. A bratislavské deti to okamžite vycítili a postupne sa na svojich pravidelných prechádzkach s venčeným psom ratlíkom stal terčom provokácií a posmechu. Pokrikovali na neho: „Pán poštár, koľko je hodín?“ Zo začiatku im slušne odpovedal, no postupne pochopil ich zlomyseľnosť a prešiel do slovných a aj fyzických protiútokov. Jasné, že chytiť nejakého šarvanca sa mu nikdy nepodarilo. Prischla mu preto prezývka: „Brýlatý hodinár“. Stal sa voči deckám zúrivým a aký pán taký pes, tá ešte navyše zosilnená emócia sa preniesla aj na ratlíka, ktorého fistulkový frenetický štekot vyvolával skôr úsmev ako strach. Ratlík bol venčený na dlhej tenkej koženej vôdzke, ale bez náhubku.

I stalo sa. Manželka sa vracala z práce po chodníku domov a oproti dotyčná dvojica. Pes, v ktorom sa asi musela nahromadiť ponižujúca negatívna skúsenosť a energia zo stretnutí s „výrostkami“ (treba po pravde priznať, že tam nechýbali ani naši synkovia, čo možno ten pes cítil a podľa pachu registroval), v okamžiku stretu nečakane zaútočil a veľmi nepríjemne zaťal svoje tesáčky do lýtka nič netušiacej mierumilovnej pani. Lýtko však vyzeralo ako po uhryznutí kobrou – dve tmavé dierky. Zhodou okolností som sa z práce (vtedy mimo Bratislavu) vracal autom aj ja a v plačlivom telefonáte mi bola nešťastná udalosť vylíčená. Chvála Bohu pes bol očkovaný, neuveriteľná vzniknuvšia na nohe podliatina a ranky sa časom zahojili bez následkov. Za čas návratu domov však vo mne kypela zlosť a predstava spravodlivej pomsty silno rástla. Pes aj pán už boli doma, oni neotvárali nikomu, takže chuť na odplatu som si musel nechať zájsť. Čo čert nechcel, na druhý deň ráno som previnilú dvojicu stretol na prechádzke ja. Prišiel som k nim, s veľkým sebaovládaním začal slovne akože pokojne riešiť včerajší incident. No, lenže iskra, ktorá zapálila plameň a ihneď na to aj výbuch, bola zvláštna odpoveď pána poštára, že veď manželka nemala práve vtedy ísť po chodníku!!! Pes si pokojne sadol pred pánove nohy a svojimi nevinnými ratličími očičkami na mňa počudovane žmurkal. Vtedy spravodlivá energia zamilovaného manžela sa explóziou uvoľnila, začal som naňho vrieskať a päsťou ho bez milosti tĺcť zhora po hlave (to odpovedalo výškovému rozdielu našich postáv). Nádejal som sa asi, že týmto spôsobom mu myšlienku o nechodení ľudí po chodníku z hlavy vytlčiem. Vtedy už dobehol k nám najmladší syn, ktorého asi v zlej predtuche poslala manželka, odzadu sa na mňa vrhol a tým zabránil našej ďalšej „diskusii“. Moja kvóta na revanš však ešte nebola dostatočne vyčerpaná a uspokojená, tak, nič sa nedalo robiť, z celej sily som kopol do úbohého zvieraťa, aby som si konečne finálne uľavil. Tento razantný impulz sily ho do vesmíru vymrštil prvou raketovou rýchlosťou až po okamžik, kým sa dlhá vôdzka napla. Potom opísal akúsi deformovanú balistickú krivku vzduchom, podobajúcu sa kružnici, až nakoniec neuveriteľne mäkko pristál v náručí svojho pána. Chvála Bohu nič sa mu nestalo (ani psovi, ani pánovi), akurát očičkami žmurkal akosi rýchlejšie.

Po tomto pokuse, keď sa slovenský pes takmer priblížil k výkonu sovietskej Lajky, s tým rozdielom, že on to v zdraví prežil, ma záchvat zlosti aj prešiel a v istom nepokojnom rozpoložení som sa odobral budovať socializmus.

Príbeh mal občiansku dohru na ďalší deň. Náš invalidný sused Jakub celú scénu sledoval z okna svojho prízemného bytu. Odchytil syna Juraja a vážne mu otcovsky dohováral a vyčítal, že prečo dokončeniu výkonnému aktu tatovej samozákonnosti tak skoro zabránil. Asi vedel prečo...

dedo Pejo

PS: Aj keď je to už premlčané, nech mi Sloboda zvierat odpustí!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Threema je anonymná, ale prokurátori sú presvedčení, že správy sú od Kočnera

Policajti neprelomili šifrovanie, Tóth im odovzdal Kočnerov mobil.

Dobré ráno

Dobré ráno: Horia pľúca našej planéty, čo sa deje v Amazónii?

Ako súvisí politika s požiarmi.


Už ste čítali?