Hriech

Autor: Štefan Vidlár | 6.8.2019 o 11:23 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  45x

Na hlavu si popol syp, na duši máš veľký vryp. Na hlave máš maslo, loj, vôkol teba samý hnoj.

 

Čo to značí slovo hriech?

Napáchol si vôňou viech?

Oblápal si dievčí driek?

Nepodal si správny liek?

 

Prekročila tvoja noha

zákaz, príkaz tvojho Boha?

Zanedbal si befel dobra,

na čí poddal si sa obraz?

 

Nepočul si výzvy lásky,

na duši máš mnohé vrásky,

keď si mohol pomôcť,

odmietol si pomoc?

 

Nabádal si k zlému iných,

vinných, tak nevinných?

Akú si dal výhovorku,

pýcha, zlosť do kosti morku?

 

Kričal si, keď mohol si sa smiať,

závidel si, keď mohol by si priať?

Hromadil si, keď sa malo rozdávať,

mlčal si, keď sa malo rozprávať?

 

Na Zem padá čierny sneh,

vylieval si smog do riek?

Čoho si sa nabažil

kade kde si odložil?

 

Zabudol si na toho vedľa,

kam až rastie tvoja jedľa?

Za peniaze kúpiť sa dá všetko,

že ti šťastie kde´s utieklo?

 

Klamstvá tvoje v kyslom víne,

zhynie pravda, nezahynie?

Priama reč jak svetla lúč,

s rovnosťou sa, chlape, lúč?

 

Za svet nevieš odpustiť,

od zloby sa odprostiť?

Akú métu stále honíš,

s nenávisťou slzy roníš?

 

Že by toto hriechy sveta,

kto má na ne právo veta?

Zamysli sa, podumaj,

ak si človek, nie chumaj!

 

Pokrok, tvorba, nové zvesti,

nie sú plody lenivosti,

z potu tváre, z práce rúk

a z myšlienok kvitne puk.

 

Skús to, človek, sám od seba,

je to ľahké, žiadna veda.

Začni práve, aj keď neraz,

v túto chvíľu, tu a teraz!

 

Dedičný je ľudí hriech,

aký nájdeš naňho liek?

Úprimné len odpustenie,

hriechy všetky preč zaženie.

 

dedo Pejo

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?