O lásce na záchodze

Autor: Štefan Vidlár | 9.8.2019 o 9:37 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  81x

  Proci vjetru sa, víš, nedá, aj ket láska, tá by scela. Zmokne láska, zmoknú gaťe, potupy máš na tri traťe.   Dondú časy, chvílka čašká, mok neprúdzí, suza kvapká. „Éj, Viagra, či Prostenal?“, ďedko cíško zastenal...

Básnické sem črevo suepé,

tuačím verše jednej hepje,

rúzných vúňí, dúžek, zvuku,

učuješ to aj po čuchu.

 

Láska, tá ťa v ťeli kváríi,

 navreli ťi žily f tvári.

Neňi šcescí žilka zuatá,

ket s ňú žiješ, láska chátrá.

 

Gdo je smutný, do má žilu,

závan luftu, ten má silu.

Hlatká žilku navrítú,

aj cez dzírku zavrítú.

 

K lásce taktéš matéria,

uš to ide, mama mia!

Co očiščí lásky klyzma,

vjedzá len tí, co sa trýzňá.

 

Ňekedy zas v letku, v bjehu,

či je teplo a či v sňehu.

V zimje lebo po pálavje,

úsmjef slastný po úlavje.

 

Z lúbosci sem schvácený,

ket je domek vzdálený.

Nedočkavosc ve mňe vre,

ket sa domek, ket zavre.

 

Verše voňá, aš to nosem krúcí,

papír aj prst v buace smúcí.

„Ej, bisťu, tak nech,  ty!!!“,

zalézlo mi pod nechty.

 

Kedy´s milá kameň, betón,

vsunul by´s aj čípek, žetón.

Ket tá milá trucuje,

darmo sa jí vnucuješ.

 

Rande tvojě často voňá,

spreje všaké suzy roňá.

Zavane to f parádze

jak hovénko v záhradze.

 

Láska kvitne v každém vjěku,

tak  (ne)oné  sa ty na to, reku.

Nemám ďalší rídkú radu,

enem lásku a ftipnú srandu.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Komentár šéfredaktorky Beaty Balogovej

Popierači holokaustu a obchodníci s nenávisťou sa učia predstierať, že nie sú fašisti

Veľké tragédie sa začali v jazyku.

Proces sa blíži ku koncu a znalci potvrdzujú antedatovanie

Kočnerov podpis údajne z roku 2001 je v skutočnosti oveľa mladší.


Už ste čítali?