Kolik že jě ftipú o Záhorákoch? Žádný, všecko je pravda... A tento príbjech je pravďivý, ale je z Myjavy, nech aj kopaňičári vjeďá, že my Záhoráci na ňich myslíme v dobrém. Víme, že tam je najsilňejší luteránská víra, proto pán farár, nevyznám sa v tej kňažskej hierarchiji evanjelikú, na Myjave je pán seňiór. A tento pán s místňí honorabilitú, s místňím pánem učitelem a s pánem veterinárňím dochtorem hrávali karty. Pán seňiór sa posťežoval, že má nervózňího vlčáka, kerého sa bojá smeťári (víme, že cigáňi sa všeobecňe psú bójá, teda možno pes aňi tak zúrivý nebyl) a proto mu furt nevyvážajú smeťí. Pán MVDr. povidá: „To neňi žádný problém, dones psa, já ho vykastruju, on sa ukludňí a bude klid.“ Tak sa aj stalo. Po časi sa pán seňiór znovu pri karbaně sťežuje, že smeťári furt nevyvážajú. „Šak im povjěc, že co´s urobil s tým psem, nech sa nebójá!“ A ket zas ňic nevyvážali, pán seňiór si ich vystríhel a kričí z okna fary za ňima: „Ten vlčák je vykastrovaný!“ A z odjíždějícího smeťárského auta ze zadku smeťár hlasně odpovídá: „Dobre, ale já sa nebójím, že mňa po.ebe, ale, že mňa pokúše...“
Smeťári a vlčák
O tem je to a aj bude, tak to myslel stvoritel, fták na stromňe a pes v búďe, Homo, deťí ty si vjeritel!