Kak ja strójil svinnuju farmu

Autor: Štefan Vidlár | 22.8.2019 o 17:12 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  55x

Nesplnil som otca túžby po čom v srdci tajne túžil, nie do Hippokrata služby, asi sa aj v duši súžil. Cítil som sa ako bojar, stal sa zo mňa hrdý strojár. Miesto fáčku, miesto masti od sústruhu som sa zmastil.

Písal sa rok 1973, išlo leto a Gustova normalizácija ešče furt nabírala na straňíckej sile. Ideologické buzerácije a masáže národa nemjeli konca kraja. Neuvjeríte, napr. ket bježal známý folklórňí festival na Myjavje, špeciálňe k tejto udalosci byla založená straňícka skupina, kerá mňela dohlédnút na ideovú čistotu ludových pjesňiček... Ňekerí možno pamatáte,jak na 1. a 9. mája mosela byt všadze  tá gíčová komunistická výzdoba. Mňe utkvjela v pamjaci najvíc výzdoba výkladu malého masárstva na kraji Obchodňí ulice, de mezi úďenýma brafčovýma hlavama sa vyňímali téš huavy portrétú protagonistú robotňíckého hnucá.   No f takej dobje sme my na Strojňíckej fakulťe SVŠT akorát končili osmý semestr, prvý rok na ftedy dosť pokrokovej špecializáciji Prístrojová, regulačná  a automatizačná technika. Tam sa grupovali ťí jakože lepší študenci, u kerých sa asi predpokládala aj vyšší ideologická úroveň pochopeňá straňíckých princípú budováňá komunizmu. A proto nás „vyspjelých“ študentú asi z ftedajšího celého Ost bloku  vybrali ces ono leto na študentský Meždunaródnyj láger do Litvy nedaleko Kaunasu budovat obrofskú svinnuju farmu. Po skončeňí mjesíčňí brigády nám za odmňenu zorganizovali naozaj interesantňí  poznávací zájezd po celém Pobalťí. Spomínám, že najvíc sme utužovali „socialistické“ vstahy s pjeknýma Polkama. O to bylo pro nás lepší, lebo rušťina nám išla, aj ket horší jak Bulharom, isto lepší jak NDR-ákom a nakonec aj Polákom, kerí asi od Katyňe Rusú v lásce moc nemjeli. Proto o komunikáciju s místňím obyvatelstvem, ale hlavňe s robotňíkama na stavbje nebyla núza. Byli hladňí po informácijách, kerých sa im pod ťarchú domácí propagandy asi moc nedostávalo. Furt nás volali pakuríť i pagavaríť, no my len a len rabótať. Do smrťi mi ostaňe v pamäťi jejich: Spakójna, rabóta ňet .huj, pastójit! Alebo slušňejší: Rabóta ňet zájac, neubjegájet!

 

Epizódka 1:

Kak póľzovať sja tuaľétom?  napíšem zajtra

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Jakuba Fila

Kašlite na vieru aj svetonázor. Klíma sa na ne pýtať nebude

Európa bez Dánska či Holandska, púšť až po Alpy.

Stĺpček šéfredaktorky

Nevyhráva najhlúpejší vtip o Gréte

Tento problém nezjemníme jazykom dúfajúc, že klimatická zmena je znesiteľnejšia ako kríza.


Už ste čítali?