reklama

Kak ja strójil svinnuju farmu

Nesplnil som otca túžby po čom v srdci tajne túžil, nie do Hippokrata služby, asi sa aj v duši súžil. Cítil som sa ako bojar, stal sa zo mňa hrdý strojár. Miesto fáčku, miesto masti od sústruhu som sa zmastil.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Písal sa rok 1973, išlo leto a Gustova normalizácija ešče furt nabírala na straňíckej sile. Ideologické buzerácije a masáže národa nemjeli konca kraja. Neuvjeríte, napr. ket bježal známý folklórňí festival na Myjavje, špeciálňe k tejto udalosci byla založená straňícka skupina, kerá mňela dohlédnút na ideovú čistotu ludových pjesňiček... Ňekerí možno pamatáte,jak na 1. a 9. mája mosela byt všadze tá gíčová komunistická výzdoba. Mňe utkvjela v pamjaci najvíc výzdoba výkladu malého masárstva na kraji Obchodňí ulice, de mezi úďenýma brafčovýma hlavama sa vyňímali téš huavy portrétú protagonistú robotňíckého hnucá. No f takej dobje sme my na Strojňíckej fakulťe SVŠT akorát končili osmý semestr, prvý rok na ftedy dosť pokrokovej špecializáciji Prístrojová, regulačná a automatizačná technika. Tam sa grupovali ťí jakože lepší študenci, u kerých sa asi predpokládala aj vyšší ideologická úroveň pochopeňá straňíckých princípú budováňá komunizmu. A proto nás „vyspjelých“ študentú asi z ftedajšího celého Ost bloku vybrali ces ono leto na študentský Meždunaródnyj láger do Litvy nedaleko Kaunasu budovat obrofskú svinnuju farmu. Po skončeňí mjesíčňí brigády nám za odmňenu zorganizovali naozaj interesantňí poznávací zájezd po celém Pobalťí. Spomínám, že najvíc sme utužovali „socialistické“ vstahy s pjeknýma Polkama. O to bylo pro nás lepší, lebo rušťina nám išla, aj ket horší jak Bulharom, isto lepší jak NDR-ákom a nakonec aj Polákom, kerí asi od Katyňe Rusú v lásce moc nemjeli. Proto o komunikáciju s místňím obyvatelstvem, ale hlavňe s robotňíkama na stavbje nebyla núza. Byli hladňí po informácijách, kerých sa im pod ťarchú domácí propagandy asi moc nedostávalo. Furt nás volali pakuríť i pagavaríť, no my len a len rabótať. Do smrťi mi ostaňe v pamäťi jejich: Spakójna, rabóta ňet .huj, pastójit! Alebo slušňejší: Rabóta ňet zájac, neubjegájet!

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Epizódka 1:

Kak póľzovať sja tuaľétom? napíšem zajtra

labužník
labužník (zdroj: dedo pejo)
Štefan Vidlár

Štefan Vidlár

Bloger 
  • Počet článkov:  1 099
  •  | 
  • Páči sa:  2 426x

Emeritňí Doc. Ing. Štefan Vidlár, CSc. alias dedo Pejo, rodák z Holíča ze severňího Záhorá (70, 176, 120, 630 – vjěk, výška, váha, dúchodek v euro), odejdúc na penziju z Prešporku žit na Záhorí tentokrát s ozajstnýma zvírencama, aby mu čekáňí na pravdu Boží lachší ubíhalo, insitňe píše a veršuje vážňe aj ze srandú s chybama v zmuchlanej Záhoráčťině a ňekedy aj po slovensky. Politická satira mu neňi cuzí. (Sem tam pridá aj fotku.) Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu