Kak ja strójil svinnuju farmu

Autor: Štefan Vidlár | 23.8.2019 o 9:28 | (upravené 23.8.2019 o 13:17) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  50x

2. časť   Epizódka 1: Kak póľzovať sa tuaľétom?    Ňekedy zas v letku, v bjehu, či je teplo a či v sňehu. V zimje lebo po pálavje, úsmjef slastný po úlavje.  

        

Cesta vlakem v spacích vozňoch, s reštaurácijú, s možnoscú precházek a pohybu po chodbičkách, ces Polsko byla sice dúhá, no s dobrú partijú mladých veselých luďí celkem prijatelná. Pamatám, že do tábora sme dorazili ňekedy v poobjedňajších hodzinách. Išlo o púvodňe velikú lúku premňeňenú na vojenský stanový tábor, fčil náš študentský domof. Nedaleko ďerévňa a téš stavenisko, naše budúcí pracovišče. Ubytovali sme sa a pochopitelňe ňekerí to slovenské hovno nésli rovno z cestovňího stresu aš sem, aby tu obohacilo živinama baľšúju  rúskuju zemľú. A tak vybrali sa vykonat potrebu do radovej zástavby drevjených kaďibúdek, keré tam postavili. Na ja, otevreš vrátka a tam vnútri v podlaze dzíra, jak to bylo a možno ešče  aj je zvykem v týchto končinách. A od suseda nalevo napravo enem drevjená prehrádka, aby čupící respondent na súseda nevidzel. Zato čut ho mohel a v prípadze vyprázdňovacích problémú sa inšpirovat.  Na tento šok  a situáciju nás skúška z marxizmu – leňiňizmu jaksi moc nepripravila. Vypýtali sme si proto ešťe ten deň desky a náradzí a vyrobili sme si primjerané sedačky evrópskym móresom a téš zvýšili prehrádky tak, aby sa seďící súseďi nevidzeli. Na rešeňí odhlučňeňá prevácky sme uš unaveňí sily nemjeli. Hnet na druhý deň sa mňe prihodzilo cosi zvláštňí. Sedzím si a v pokoji tuačím, ket zrázu do vedlašího boxu dobjehne domorodec, co mňel na cito, zmerčí čudnú zmňenu, nezaváhá, vyskočí na sedátko nohama, čupne a spuscí kanonádu. Já nevím, moje oči byli nemálo výšej od jeho zadku, kerý sem ces zvýšenú prehrádku nevidzel. Zato do svojich očí sme si hledzeli jak dvá ostýchaví zalúbenci, akorát on mňel navrch. Jeho ex-porcie šak padali z vyšší výšky, tým pádem podla fyzikálňích zákonú nadobúdali vječší kinetickú energiu, kerá po dopade aj mimo púvodňí dzíry (to sme nezvládli a zvječili ju asi málo) sa premňéňala na silné akustické efekty – exaktňe napísané šplechy, ale hlavňe na rozmetané kúsky „bomb“, keré chaoticky  končili na šeckých stranách absorbčňí komory  (aj z druhej strany prehrádky, né celkom uťesňeňej, ňeco pod úrovňú mojich uší). Následujúcí hygienický akt ucíráňá rice téš nebyl ňic moc. Nevím, či mňel politruk tábora ten deň suabú chvílku, ale moje piktogramy: Kak práviľno i ňepráviľno poľzováť sja tuaľétom, keré sem ešče ten deň nakreslil,  dovolil vyvjesiť na táborovú centrálňí násťenku. Uš nevím, jaký medijálňí a edukatívňí úspjech mňel tento počin, ale s odstupem času si myslím, že takto aj já sem kedysi dávno investigatívňe prispjel k harmonizáciji pravidel mezi Litvú, východňím blokem a budúcí Evropskú únijú.

dedo Pejo

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Prešov bude po výbuchu plynu hľadať odpovede, panelák prezrie statik

Výbuch neprežilo najmenej päť ľudí, ich počet sa pravdepodobne zvýši.


Už ste čítali?