Epizódka 2:
Načálňik pa betónu
Našú úlohú bylo vybetónovat výbjehy pro chované sviňe v napojeňí na dvojité dverka od prasačňíka (tam de odpočíval v další epizódke neskúr menovaný J. L.).Ustanovili mňa, uš nevím, či f tajnej volbje, aklamačňe alebo samozvaňe, za náčelňíka ces betón. Pýtám sa inžiníra, že jak hrubý má byt ten betón v tých výbjehoch? Odpovjeď byla: čuť, čuť... Kuknúc do slovňíka, len, len. Povidal sem si, že bez armováňá svinkám postačí tak 10 – 15 čísel. Zašalovali sme, nachystali a hrdo čekali na „raketu“, kerá betón doveze. Netušíc, že betón dovezú z betonárky nedalekej prehrady, kerú tu téš akorát budovali. Raketa dofrčala a betónovú zmjes vyplula na určené místo. A f tem náš cichý úžas, betón vyrobený z džulvákú o prúmeri aj ces 30 cm. Ňičevó, čuť - čuť bylo nakonec do púl metra. Úfam to bylo v druhém pláňe parkováňí pro tanky... Nevím proč, možno na záklaďe mojich nejapných poznámek, sem byl prevelený od betónu k stavbje plota. Co sa ale nestalo, filmový štáb, kerý pochopitelňe vyrábjal budovatelské šoty do TV, z tých pikatňích politických dúvodú si pri tem ploce vybral akorát mňa. Byl sem bílý, neopálený, jak cmar. A pýtali sa mňa že proč? Ríkám, že neňi umňeňí byt v léce opálený, ale naopak v zímje opálený a v léce bílý. Vjedzeli, že sem byl rezignovaný náčelňík po betónu a začali vyzvídat, jak to bylo s tú hrúbkú? Ftedy sem sa mezinárodňímu incidentu diplomaticky vyhel sofistikovanú odpovjeďú, že: ťipjer ja načálňik po stólpach a ňet po betónu a teda nemám mandát k danej témje sa do médijí odborňe vyjadrovat.