Príbjehy edukačňí, vulgárňí, pikantňí

Autor: Štefan Vidlár | 2.9.2019 o 13:57 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  59x

Žena v tieňi, je, či neňi? Mama, kuchár, sestrička, sem tam kráska bez trička.   Babka, paňi učitelka, klebetňica také velká. (Často dáma, potem kofa, nepatrí sem táto strofa...)

Moja najstarší sestra Aňička  (nech je í zem záhorácká lachká) byla na prvňím stupňi, podla mojej mínky nevalňí učitelka (šak ve Skalici neslávňe učila aj slávného Žiga P.), no s týmto  pedagogickým výkonem si v mojich očách svoju učitelskú reputáciju velice vylepšila. Stalo sa, že treťáček Ferka v ňejakém citovém poblúzňeňí napísal na tabulu, že „Anča je .yča.“, s tvrdým y. I trídňí učitelka Anna M. jala sa tento morálňí poklesek ubohého žáčka disciplinárňe rešit. No, ale co tu narešíte, ket napísaný výrok mohel byt vysoko pravdivý a k temu ešťe ze života. A ftedy došla spásonosná myšlenka:

Feri, učili sme sa vybrané slova, že?

Nesmjelo prikývel.

Co myslíš, nacházá sa to neslušné slovo medzi vybranýma slovama po p?

...

Viďíš nenacházá, teda jaké i sa píše v slovje p..a?

Mjaké.

 

Výborňe, teda (a fčil poučeňí z krízového vývoja, keré mosí nasledovat po každém pochybeňí) nabudúce uš ňic také na tabulu aňi ňigde inde písat nebudeš a ket, tak pravopisňe správňe...

 

dedo Pejo

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Komentár šéfredaktorky Beaty Balogovej

Popierači holokaustu a obchodníci s nenávisťou sa učia predstierať, že nie sú fašisti

Veľké tragédie sa začali v jazyku.

Proces sa blíži ku koncu a znalci potvrdzujú antedatovanie

Kočnerov podpis údajne z roku 2001 je v skutočnosti oveľa mladší.


Už ste čítali?