Ket šeci, aj já si zaspomínám

Autor: Štefan Vidlár | 16.11.2019 o 9:27 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  58x

V živote to nevie nik, či si kráľ, či mučeník? V srdci nosíš jedno – druhé, chceš len „málo“ – šťastie púhe.   Ďakujem za pekné slová, celý svet som do nich schoval...

Ako vieme, doba svedčí,

skončil čas ten, rudých rečí.

V móde modrá s fialovou,

aj s elitou, hordou novou.

Ťažko z hrdla, reč sa prieči,

hlas je redší, no tie reči

obživli a vrátili sa,

ale teraz, rudá farba je tu zasa.

Nečudo, keď z kotolní a vrátnic čudo

maľovalo licho, nie na sudo.

A „svetoznámy dramatik“,

vedel všetko ako nik...

Vo funkciách mnohé riešil,

konvertita,  disident, či bratia Česi.

Dnes už chápem, dnes už viem,

politika hnusný blen.

Na politikov v alkohole,

trebalo by „v ruce hole“.

Autority vybrali iní mocní vazali,

zdá sa, že to riadne zbabrali.

Hnilý zemiak v guláši,

nadšenie sa vypráši.

 Obštrukcie do ÚNIE,

kam ten tovar,  odkiaľ plynie?

Kto tu ráta tučné zisky,

kto si mastí vrecká, pysky?

Nič to za to, nevadí,

Slovák si vždy poradí.

Česi dali štátu pá,

delili sme, veľká hra.

Hovorte si čo len chcete,

behať voľný po tom svete,

koľko chcete si môžete.

S jednou malou výhradou,

nemať problém s úhradou.

Na tej vlne, v tomto vetre,

podnikateľ v starom svetre.

Za socíku gazdov málo,

všetko naše, tak sa stalo.

V spoločnosti prišla zmena,

prišli prachy, prišli léna.

Kariéra o život,

"som najlepší, som pivot".

Napríklad a mnohokrát,

plýtval roboš, byrokrat.

Deti rástli bezo mňa,

moja kešeň bezodná.

Stával som sa novou triedou,

v duši, v srdci s hriešnou biedou...

Budú statky, rezne, kura, 

budú autá, eurá, hurá!

Chvíľku sme sa zahrali,

na bohatých chabrali,

v džungli bahna babrali,

až sme všetko zbabrali.

Zákony sa stále menia,

nestála je každá zmena.

Ťažko vyhrať karty, žolík...

Kto má asi, kto má balík?

Podvodník, čo zákon smolil,

politik, čo si ho volil?

V istej chvíli z akej hlavy,

z mozgu, čo oblbol sveta davy.

Američan dal ti kredit,

nemal si mu, nemal veriť.

Plrežili sme hustú krízu,

lepšie v telke ísť do kvízu.

Chce to asi mága trik

každý druhý „zbohatlík“

zadlžený ako nik,

nervy v kýbli, v očiach tik.

Osud tento, ako z kníh,

oblápal ma, nemravník.

Čudné plány Pán Boh strestal,

prekazil mi pánske pestvá,

dohrali sme zo dve dejstvá,

zmizli pózy, zmizli gestá.

Peniaze, čo Boh mi dal,

ako s nimi naložím,

 veľmi tíško zas mi vzal,

či sa nevzdám, položím?

(Riadne tomu pomohlo

bol som veľké nemehlo.)

Zabudnuté hodnoty,

pre premiéru roboty,

ťažia moje svedomie,

bolo správne, abo nie?

Osud dal mi slušnú ranu,

pokúšam sa o záchranu,

snáď dožijem druhej šance

a zas budú plné rance.

A keď nie, nevadí,

v nebi sa to zahladí.

 

dedo Pejo

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Električky pre 30-tisíc ľudí blokuje Kočnerov kontakt

Podnikateľ Božek bráni prístupu k elektrickej stanici pre trať do Karlovej Vsi.


Už ste čítali?