Postpseudorevolučňí zombie

Autor: Štefan Vidlár | 17.11.2019 o 9:25 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  23x

Možno zajtra pújde šéf, v chlasťe zevre jeho kréf. Predtým možno picmoši, co sa s ňima kamošil.   Do duše mi vejde mír, pokoj, láska Všehomír. Že tá pravda, že ten rád, že Najvyšší má nás rád.

 

Komunisťi v duši skryťí,

v eŠTéBé co mňeli kryťí,

pod zástavú Dubčeka,

skúsli z moci rožťeka.

 

Sutanú a krížem kryťí,

Slovo Boží – vlkú vyťí.

O ríďeňí štátu zhola ňic,

o to rečí, o to víc.

 

Disidenťi z kotelňí

(jak bes baču honelňík),

Ňekerí z ňich také špicli,

slušňí by sa radši picli...

 

Mnohý kamoš Sadiky,

hmm, s baklažánem caciky,

dneskaj žádné caviky,

staronové návyky.

 

Slobody je premíru,

netajíš uš svú víru.

Ket máš na to, večeru,

zajtra v Paríži si dáš, vjeru.

 

Ale krádež štátu – tisícročá lup

(snát pochopí to aj ten hňup),

Zástup „lachkých“ zbohatlíkú,

mazaných se spústú trikú.

 

A vracajú sa „starí“ zombí,

zabudli sme, už sú dobrí...

Spasit idú našu zem,

cibulu, česnek a aj chren...

 

S ňima dojde zasek ráj,

a ty volič, hlas im daj!

Daj im z duše šecko,

naivný si jak to ďecko...

 

dedo Pejo

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Električky pre desaťtisíce ľudí blokuje Kočnerov kontakt

Podnikateľ Božek bráni prístupu k elektrickej stanici pre trať do Karlovej Vsi.


Už ste čítali?