V puďe sebazáchovy zdúrazňuju túto myšlenku. Já bych volil manželstvo z rozumu, trebárs: Hnuťí Veliká Opozícija (ináč vysoko pravďepodobňe HoVnO). Mnohé hlasy by nepropadli a ňekerí voliči (jak za socíku) by nemjeli na výbjer a pochopili by. Šak rozlišovat by sa dalo krúžkováňím ftákú do škatulí. Vydal bych sa téš intenzívňe verbovat našich inostrancú. Ščípeňí, ďeleňí, hádky bych nechal na satelity Azimutu. To by byl štátňícký počin polických eg, co?
Politika – to sú karty,
každý mává svoje party.
Zamíšáš a hraješ hru.
esa taháš z rukávu.
A ket hra sa dohraje,
na čeli sú kropaje,
na iném ksichce úsmjevy,
v hubje sladkej polevy.
Jaké z teho poučeňá,
že ty isté karty furt sa žeňá.
Akurát sú další kola,
a kibicom koža holá...
dedo Pejo