Vinšík po vinšíkoch Štefanovi

Autor: Štefan Vidlár | 26.12.2019 o 11:20 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  42x

Píšu z vlastňí skúsenosci, huava praská od múdroscí, stará mňa už nenazloscí, sem na prahu ke vječnosci, netrápjá mňa uš starosci a čuju enem naj vďečnosci...

Štefan – vraj rúhač, rebel,

Rada židov taký befel,

skaly, šutre, kamene,

co otiskli sa na mene.

 

V živote to nevie nik,

či si kráľ, či mučeník?

V srdci nosíš jedno – druhé,

chceš len „málo“ – šťastie púhe.

 

Ďakujem za pekné slová,

celý svet sa do nich schoval...

 

 

Já nezapomňel, vela vinšú,

metódu mám trošku inšú.

Píšu Vám, ket vinšú málo,

aby to za cosi, ňeco stálo.

 

 

Ná žite tak jak doteraz,

nebojte, aj na Vás donde ráz,

pjekňe, krásňe, jak len scete,

celé roky, v zimňe, v léce!

 

Štefan - dedo Pejo

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Komentár šéfredaktorky Beaty Balogovej

Popierači holokaustu a obchodníci s nenávisťou sa učia predstierať, že nie sú fašisti

Veľké tragédie sa začali v jazyku.

Proces sa blíži ku koncu a znalci potvrdzujú antedatovanie

Kočnerov podpis údajne z roku 2001 je v skutočnosti oveľa mladší.


Už ste čítali?