Keby sa mi urobilo krásňe

Autor: Štefan Vidlár | 4.1.2020 o 10:43 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  28x

Keď mi umrel otec, bol, či je to stále otec? Som tu ešte, jeho syn, v duši nosím smútok, splín. A keď na večnosť ja odídem, zídeme sa, či nezídem´?

Akosi v ostatných rokoch sviatky moc nemusím. Chápem pracujúcich ľudí, ktorí majú roboty často krát plné zuby a potrebujú si riadne oddýchnuť. Ja som bol workoholikom, ktorého práca bavila a neunavovala. Reziduum toho mi v mysli ostalo a keď sa dlho okolo mňa nič pracovne nedeje, znervóznievam, a keď to trvá týždne upadám do splínu. No a vtedy napíšem napríklad takúto báseň: 

 

 Keby sa mi urobilo krásne,napísal bych báseň.Báseň pre moju a s mojou milou,čo bola, je a bude mojou vílou. O našich deťoch napísal bych báseň,v ich žití čo pokračuje náš sen.O kamarátoch, druhoch verných,o chvíľach milých a aj perných. Spomenul bych otca, mať,dúfam, že odpustili mi, možno, snáď.Tiež o súrodencoch, sestrách, bratoch,keď puto krvi zahnalo zlý vrtoch. Keby sa mi urobilo krásne,napísal bych peknú báseň.Báseň o tom, že život, to sú takí ľudia,čo radi majú ťa a nesúdia. Pejo Vidlár
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Komentár šéfredaktorky Beaty Balogovej

Popierači holokaustu a obchodníci s nenávisťou sa učia predstierať, že nie sú fašisti

Veľké tragédie sa začali v jazyku.

Proces sa blíži ku koncu a znalci potvrdzujú antedatovanie

Kočnerov podpis údajne z roku 2001 je v skutočnosti oveľa mladší.


Už ste čítali?