Komunista ze socíkem,
vyvjetrat sa ven ze psíkem.
Zatát naši demokraťi,
rozhútali co ukrásťi.
No a ket sa zase stretli doma,
Gomora a aj Sodoma.
Najprv zbúrat šecky ploty,
naco sú nám čísla, kvóty.
Potem zňičit fabriku,
gdože to mňel na triku?
Zlikvidovat vidiek – družstva,
to né nápad ze súdružstva.
Kedy´s známé naše školstvo,
reformuje iné božstvo.
Univerzita je v každej dzíri,
co učňovi v huavjě vírí?
Nerostú mrakodrapy z úradú,
ale kultúrňí domy radem do radu...
Slovák stal sa montérem,
je to bufet, étterem.
Máme slobodu, v konzumje je rýža,
zajtra na večeru lecím do Paríža.
U doktora nejsme číslo,
ťešíš sa ket na tebja vyšlo.
Partají jak nasratých,
budeš časem v tých aj v tých.
Jak v hospoďe mudruje,
poslanec co sa rúcí do ruje.
Omufte mi tento názor,
ze zúfalstva špatný na vzor...
Z neba nepadajú many vločky,
škre to a stojí tak za fajku močky.
Aj to sú demokracije vý dobytky
v alobali prachú zvitky,
známosci a mafije,
tak nech si národ užije.
Olé!
Pejo Vidlár