The Red Lights District

Autor: Štefan Vidlár | 3.2.2020 o 10:03 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  67x

Pejo Vidlár Hriech     Čo to značí slovo hriech? Napáchol si vôňou viech? Oblápal si dievčí driek? Nepodal si správny liek? Prekročila tvoja noha zákaz, príkaz tvojho Boha?

Istý čas som pracoval v správe bytových a nebytových priestorov, spojenej s výrobou a dodávkou tepla a teplej úžitkovej vody. Išlo vo väčšine prípadov o bývalé socialistické Bytové podniky, ktoré nová doba donútila zmeniť podľa Obchodného zákonníka formu, no skraja obsah menej alebo málo. Medzi staré komunistické štruktúry socialistických riaditeľov vstúpili nové kádre z vonkajšieho prostredia a fasády boli premaľované, národ si pomaly zvykol. Aj ja som patril medzi nové štruktúry. No a okrem snahy o všakové technické a technologické inovácie som mal tú česť zúčastniť sa odborného zájazdu  do Holandska, kde sme išli zbierať kapitalistické skúsenosti z našej oblasti podnikania a práce. Okrem iného sme veľmi rýchlo zistili, že direktori si rovnako závidia, intrigujú a žiarlia na seba ako aj v našom postsocializme. Taktiež stavali rovnaké činžovné kikindy pre pospolitý chudobnejší ľud rovnako ako u nás. Aňi domčeky, v ktorých bývali členovia firemných headquoters neboli o nič honosnejšie ako tie bežné naše. A firemné auťáky boli určite staršie ako tie naše nové limuzíny. No a manželky, určite od tých našich krajšie neboli.

Preto, aby sme sa domov nevrátili celkom postihnutí ťažkou trudnomyseľnosťou, vybrali sme sa podvečer navštíviť v Amsterdame tú vychýrenú podnikateľskú štvrť s najstarším remeslom na svete. Prvý šok pre pupkatých ženáčov bolo, keď sporo odetá dáma hlasno z dverí zakričala: „Jaňi, nevíš gde je Mařena?“  „Mařena ještě spí!“,  znela tlmená odpoveď. A až teraz mi dochádza, že v našom prípade by jazyková bariéra nebola žiadny problém, hmm, u tých dievčat vlastne nikdy...

Ale ja chcem opísať iný, celkom normálny ľudský zážitok. Hlavný bulvár tejto štvrte sa skladá z jednej strany na druhú opíšuc: priestor kam ústili schodíky do jednotlivých izbičiek alebo aj do tých svetoznámych a preslávených výkladov, potom chodník pre peších zákazníkov a štamgastov a zvedacov, potom bicyklová stezka, vedľa trávička so stromčekmi, krami, zeleňou, následne tak dvojmetrová šírka potoka a symetricky rovnako z druhej strany to isté. Naozaj celkom dosť široká komunikácia. No a naša skupina riaditeľských zvedavcov tvorila dosť početnú skupinu tak okolo 15 slušne oblečených a decentne vyzerajúcich movitých pánkov, teda pre slečny  snáď potenciálnych klientov. Išli sme pomaly, vychutnávajúc si génius loci tohto nie bežného miesta, keď závesy v jednotlivých auslágoch sa začali postupne odhŕňať a príslušné dámy sa začali štylizovať do eroticky interesantných postojov a póz. Jedna z nich sa mi naozaj typologicky zapáčila a medzi mnou a ňou začala mimoverbálna komunikácia. Úsmevy, posunky, figúry, no raj na Zemi. Chlapci spozorneli, celá grupa sa zastavila, ja som pochopil a chopil sa svoje príležitosti ukázať sa medzi touto skupinou staroriaditeľov. Šteklenie, komunikácia gradovala, kedy slečna pochopila, že ona aj ja (hmm, šak ona vždy) sme už pripravení k platenému ľúbostnému aktu, postavila sa a išla ma v ústrety privítať. Neoblial ma studený pot, pretože Chválabohu my sme boli na druhej strane bulváru za potokom a mostíky zas neboli ta nahusto. Škodoradostní direktori ma falošne hecovali, uchechtávali sa a čakali, ako sa to vyvŕbi, tešiac sa na moju potupu (ja neviem, mal som vtedy tak niečo pod 50). A vtedy prišiel ten moment človečiny. V tvári som sa zachmúril, nahodil trpiteľský smutný plačlivý výraz, pokrčil plecami, zdvihol pravú ruku hore, v zavretej pästi som otvoril iba palec a ukazovák tak na vzdialenosť 5 centimetrov od seba a pomaly, veľmi pomaly som ho ťahal k svojmu prirodzeniu. Toto skúsená dievčina, ktorá vo svojom mladom živote musela vidieť veľa a všeličo, skutočne  nečakala, vypukla v úprimný ľudský smiech, kývla rukou akože: Ná nech, nevadí! a dokonca mi zatlieskala. Následne sa všetci okolo mňa asi s úľavou tiež rozosmiali.

 

Čo dodať, príklad ako aj bojazlivý, neskúsený, nepripravený, verný, možno lakomý, možno v tej prekérnej chvíli impotentný chlap zažil svoju kratučkú chvíľku opravdickej slávy. Nie vážne, láska a sex sú asi spojené nádoby a ten fantastický prežitok z úprimného ľúbenia nie je isto niekde za výkladom.

 

dedo Pejo

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

CYNICKÁ OBLUDA

Ako prejaviť vďačnosť

Cynická obluda s odporúčaním pre tých, ktorí chcú prejaviť vďačnosť za 13. dôchodok a nevedia ako a komu.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Devätnásť rokov za drzosť

Ak si trest odsedia, Kočner s Ruskom vyjdú z väzenia na hranici dožitia.


Už ste čítali?