Kritérium pravdy je prax

Autor: Štefan Vidlár | 3.4.2020 o 18:24 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  40x

Kritérium pravdy je prax bylo heslo za materialistického socíku. Netrúfam si tvrďit, či to plaťí aj za demokracije, protože tam sa mosí najprf všecko rádňe obkecat, kým sa donde vúbec k ňejakému závjeru.

         Aj my mlaďí asistenťi na Katedre automatizácije a mjeráňá Strojňíckej fakulty SVŠT Bratislava sme mjeli túto zásadú prójít.

 

Ftedy vládli robotňícká trída a její intelektuálňí predvoj - komunistická strana. Gdo víc, sa asi nedá celkom posúďit z tejto mojej spomínky. Na Vazovovej ulici v starej budovje furt vázlo kúreňí, zima jak na Čukotce, nezabírali stížnosci študentú, kantorú a aňi vedeňá kateder. Tak sa zástupca fakultňího výboru KSS jak najvyšší autority, súdruh B. R. vybral súdružsky domlúvit našemu kotelňíkovi. Dišputa začala obhlídkú ďíravého kotla s príslušenstvem, kerý držal pohomaďe asi enem bývalý socialistický budovatelský duch, kerému sa ešče z pivňičných prostorú kotelňe nepodarilo vyparit (v ostatných prostoroch našej republiky sa vječšinú uš vyparil alebo ňegde aj zasmrádel). Ket náš súdruh politruk vyslanec jaksi neprijímal od obsluhy technické argumenty ve vztahu k ňízkej účinosci a výkonu rozpadajícího sa kotla, apelujíc furt na charakter disidenta vícej ménej trízvého kotelňíka, aby pracující inteligenciji a mladým novovyrastajícím vzďelávaným pokračovatelom budovatelom komunizmu dopríl trošku vícej telesňího tepla, náš kurič apaticky rezignoval na svoju funkciu, vrazil lopatu (ftedy sa kúrilo ešče uhlím) do ruk ideologicky nezvyklanému súdruhovi a majestátňe opusťil suterénňí prostory kotelňe. Tento problém vyrešila až príchozí jar a velkolepé oslavy 1. a 9. Mája.

Druhá spomínka sa váže na našu odbornú činnosť v spolupráci se skutečnú praxú. Nélen, že sme sa cosi reálňího naučili, ale donéslo aj našim roďinám malé finančňí prilepšeňí cestú tzv. HZ (hospodárskych zmluv). Jali sme sa ftedy, zhodú okolnoscí téš do kotelňe, vymyslet, zrealizovast a sprevádzkovat ňejaký mjerící prístroj. Kolega Peter sa postaral o statické vlastnosťi geretu, já o dynamické, nádherňe sme to vyšperkovali. A došel čas oponentúry, kedy sme očekávali samé pochvaly a ódy na nama odvedenú kvalitňí odborňí robotu. Prd makový, postavíl sa chlápek a spochybňil kryťí našeho prístroja. Nač kryťí, šak bude umístňený na sceňe v interiéri, de ňic mimorádňí nehrozí? Cože? Co myslíte, hoši, že ket pán kotelňík ňeco nové na sťene zhlédne, co podľa jeho predpokladu isto isce bude ohrozovat výšku jeho príjmu vďaka ňejakému panskému huncútstvu, co asi urobí?  ???  Ná zebere v nestráženej chvíli lopatu, možno krompáč, kuadzivo, tresk a je po Kačinej svadbje. Tak vážeňí, netreba vysokú presnosť, spolehlivosť, ale kryťí, keré vytrvalo odolá uvedenému prakticky možnému a vysoko pravdepodobnému jevu.  ???  A byli sme raz dva vyškoleňí! Ludský faktor v praxi jaksi nám mladým akademikom ftedy ešče ňic neríkal.

 

Aj toto je interesatňí skúsenosc, čuduju sa ale, že skutečná podstata uňikala aj našemu profesorovo, vedúcímu katedry J. S. Tento známy vjedátor si zaumíňil, že zautomatizuje balneologické prevádzky v Píščanoch. Ket mu napr. obsluha vaňe ukázala, že napr. objektívnu teplotu kúpela 38 stupňú Celzia, kerú predpísal dochtor, nastaví subjektívne tak, že napuscí léčivú vodu zmíšaňím z teplého a studeného kohútka podla namočenej ruky do kúpelu, skoro skolaboval! O to víc ho prepadlo presvedčeňí a túžba tyto medicínske procesy zobjektivizovat a uvést na Boží porádek.  Predstava, že pacient donde na balneologickú linku (jak v BMW na výrobňí) s kartičkú (ftedy, fčil pochopitelňe s inačím pamjeťovým médiem) zakódovaných dát od dochtora a na dopravňíku postupuje od jedného k duhému štandu léčebňí procedúry, ho celkom uchváťila. Ket to oduševňeňe líčil vedeňú aj personálu, títo postupňe bledli aš skoro priomdlévali do bessebja. Nechápal, nebral do úvahy a v potas. Po skončeňí prezentácieje si nás mladých prítomňích asistentú poskokú, kerí to budú muset urobit v rámci HZ, personál zebral velice diskrétňe bokem. A tam sme sa zas dozvjedzeli o tem hlavňím kritériju pravdy. ? Totiž v tem časi tuhého socíku Píščany hojňe navščevovali né najchudobňejší pacienci z ropných arabských polí, kerí si nezrídka pomýlili jak dýško farebňe podobné bankofky 50 Kčs s 500 Kčs. 500 Kčs na tú dobu byla ohromná suma, o kerú by pri profesorem navrhovanej automatizáciji a robotizáciji navjerno vícej krát prišli. A jak to skončilo? Prax nakonec zvíťezila. Jak sme prišli, tak sme aj odešli a život v balneológiji bježal svojima vychoďenýma chodňíčkama dálej.

Aj do komunistických krajin z teho prehňitého kapitalizmu došla mikroelektronika. To, co nás ve vjedeckém komunizmňe súdruhové učili, kapitál zaťím vyskúmal, zrealizoval a zavédel do technickej a společenskej praxe. Já sem okrem inšího ftedy robil lektora v školícím stredisku, kde sme zeznamovali s mikropočítačama širší odbornú vjerenosť. Aj kolegú z kateder, samozrejmje. Pamatám na staršího kolegu V. S. z katedry fyziky, ňeco málo pod penzijú, kerému  výpočtová technika ňic moc neríkala. Jedna z jednoduchých úloh byla na 8 bitový (ty paličky a bodka) displej poslat správný kód tak, aby sa rozsvíťeňím zobrazilo príslušné veliké písmeno. Co myslíte, co tento postarší plešatý šeďivý pán napísal? Ano, veru ano: PICA. A ket sa displej správňe rozsvíťil, na celú učebňu radostňe zvýskel. Další príklad potvrďeňá asi univerzálňího pravidla, že kritérium pravdy je fakt prax...

dedo Pejo

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Stĺpček Zuzany Kepplovej

Odkaz Matovičovi: Nechoďte poľskou cestou

Mnohí volili Matoviča ako nástroj na zborenie Ficovho sveta.


Už ste čítali?