Jeseň života, podvečer, vonku krásna slnečná jar. Čerešnička v plnom kvete akosi už po odkvete. Pod ňou lavička a na nej ty. Biele šaty, biele vlasy, biela holubica, biely briliant... V sne prichádzam, vyrovnaný, zmierený, s ťarchou poznania, spomienkami, s láskou v duši a v srdci. Hmm, jeden bozk tak málo, či stačí? Okolo džavot detí, mamičky vo víre svojich radostí i starostí. Mocní chlapi na piadestáli úspechov a práce. Kolobeh života svoje kola večne točí. Už si asi neprisadnem, ani neodídem, chvíľku ešte postojím. Ty usmeješ sa a zamávaš, v tmavých očiach minulosť sa zračí. Nenaplnil sa džbán, aspoň sa neprelial, priezračná a čerstvá voda ostala v ňom. A diamant v hrudi nezhnije...
dedo Pejo