Buchnútý na huavu Záhorák

Autor: Štefan Vidlár | 14.7.2020 o 12:30 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  80x

Spamataj sa, človíčku, za blbosťú spál svíčku, chráň si Zem a život v ňí, aby´s nebyl posledňí... Zvírence a príroda, duše tvojej obroda.

Nevím kolikrát  za život sem sa rádňe do huavy buchel, treskel. Uš sem gdesi opísal, že v súvislosťi s jezdzeňím na koňoch, v Chorvátsku,  téš v Itáliji, na chalupje u sestry, no dosť na to, aby sa to ňejak neprejavilo. Ostatňí rás u nás doma.  Jak to bylo? Na našem humňe sa do kozího neba odebrala koza Juliša a od žalu neskúr aj její druh,  cap Braňo. Ostali po ňich dvá bujňí cápkové. Postupňe dospívali a začali okrem inšího objevovat aj čaro homosexu. Já pocházám vela generácijí z hetero roďiny a tak v snaze doprít im, podla mňa vječšinový spúsob množeňá sa, rozhodel sem sa zabezpečit im nejakú pjeknú nevjestu. Aj ket je dneskaj moderňí to LGBTI, naprík temu sem sa pokusil v ranňím štádiu túto intrigú  homosexuálňí harašení našich capkú prerušit. I stalo sa, došla k nám mladá kozička Líza.

Na pár prvých dňí sme sa ju rozhodli aklimatizoavat v ohraďeném prostori. Na ja, neodhadli sme ale výšku bránky a milá Líza, asi zmatená novú situácijú a ohraďenýma námluvama, hnet prvú noc zábranu prekonala, následne aj naše humno a celú noc sa špacírovala po okolí. Vím to od našich súsedú, kerí ju zmerčili. Ráno sa ale vrácila do svojeho nového domova, poraňajkovala a hajde zas navýlet. Na ščascí nedaleko našeho dvora, kde ju babskú lsťú odchycila stará mama. Asi byla od púvodňího chovatela dosť vychovaná, lebo sa správala pomňerňe krotko a společensky. Zorganizoval sem partiju lovcú, kerí mňeli milú Lízu šetrňe na dvori odchycit a následňe transportovat na humno. Pohon mohel začat. Ftedy sa ale Lízinka pomalým krokem ke mňe priblížila tak, že sem ju mohel v pohodze pohuadzit. Seďel sem na tej stoličke pred tým starožitným artefakterm – oknem dokorán (viď foto). Zebral sem pamlsek, mrkvičku,já krypl sme si sedel na kraj stoličky a čekal na vhodnú dispozíciju ulapeňá kozy.Došla moja lovecká chvíla, v bleskovém zápasňíckém chmace sem oblapil Lízu z celej sily jak Urzus zúrivého býka v nádzeji, že ostatňí lofci sa k její pacifikáciji vrhem pridajú. Prd. Líza se mnú lekem trhla, stolička sa prevrácila, já celú svojú 114 kilovú (hmm, Sulíkove kilečko?) osobnoscú sem treskel do tých stojanú okna, keré sa od okna odďelili a já sa steperil na dlážku. Líza zdrhla a to okno, keré nemjelo schopnosť bes podpjer dálej ve vzduchu levitovat, mi celú svojú váhú pristálo na mojej ničím nechráňenej huavje. Lehce otřesen sem sa pozvíchal, usedel na lavičku a blahorečil starej mamje, kerá velice duchaprítomňe vybrala z mrazňičky paklík mrazenej čínskej zeleňiny. Tlakzmrznutej hmoty na rýchlo rostúcí drdol urobil svoje a jeho objem sa postupňe zmenšil.Krvi téš moc nebylo a otras mozku (de ňic neňi aňi otras nebere) sa téš chvála Bohu nedostavil. Nakonec sa mojim lofcom podarilo Lízu zahnat do úzkej škvíry mezi plot a šopu a tam byla s definitívňí platnoscú ulovená a premístňená do svojeho domova. Na ja, naprík zvýšenej brance sme ju na druhý deň našli mezi svojima na Humne. Uš ňikam nezdrhala, asi kozí vohlady skončili dobre a já sem ostal po mnohý rás pjekňe na huavu buchnútý Záhorák... Jak to zakončit?

„ Já su koza rohatá,do púl boka odratá. Cupi – lupi nohami, prekolem ťa rohami“.

dedo Pejo

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Kto vyzradil Kyselicu? Ministerstvo o svojom vyšetrovaní mlčí

Naď môže Kyselicu zbaviť mlčanlivosti.

Dobré ráno

Dobré ráno: Drogový kamión za miliardy skončil ako blamáž

Záhadný kamión kamión priviezol pervitín z Mexika.


Už ste čítali?