Že vraj valí sa a hrne sa k nám obrovský fond obnovy. „Všaďe probíhajú intenzívňí konferencie, diskusie, prednášky, schúze, brejnstormingy, zasedáňá, vjerejňí aj nevjerejňí mítingy na šeckých společenských úrovňách od lajckej verejnosťi ces malých a vječších politikú aš po vysoko erudovaných špecialistú. Neziskofkám aj ziskofkám sa od rozmýšlaňá a invenčných nápadú nepretržiťe parí z keček aj bez Šorošových dotácijí. Napríč celým Slovenskem, od hlavňích center aš po najzapadlejší horské a údolňí ďeďinky, starostové a primátori co najintezívňejší denodeňe využívajú túto jeďinečnú príležitosť 21. storočá, aby sa tým vďaka Covidu aspoň částečňe zmírňili a kompenzovali škody unikátňí a nevídanej „demokratickej“ zloďejiny 20. storočá u nás. Profesňí organizácije a združeňá k temu filozoficky pristúpili s nadhledem a genijálňím odstupem, kedy pro stromy vidzá aj les. Štátňí byrokraťi nezrídka objetujú svúj volný čas, kerý nezištňe pokládajú na oltár vlasťi. Ministri, vláda, celý parlament, co by jeden muž a žena, aj na dovolenkách sa sústredili enem na exkluzívňí domácí úlohu, kerú im zadal premiér a vrchňí ideologický „inseminátor“. Masmédijá šeckých druhú a náboženských vyznáňí temu systematicky účiňe napomáhajú, tentokrát nezákerňe v záujmňe dobrej společnej vjeci.“
Aj já to teda pochopitelňe píšu a zamýšlám sa bona fide a svojú troškú scu prispjet do společňího mlýna.
Romú, su zvyknutý bes postraňích nekalých úmyslú ríkat Cigáňú, žije u nás nezanedbatelňí percento. Ket porovnáme demografickú krivku vývoja tejto populácije s ostatným obyvatelstvem, je pravdepodobný predpoklad a scénár, že ich bude stále vícej. Tým bude narostat pochopitelňe aj jejich vlyf na našu společnosť. Vím, že je rasistické oficijálňe robit zbjer údajú tehoto etnika a následňe ich štatisticky vyhodnocovat a na základe takýchto analýz robit príslušné opatreňá, no já už relevantný čas žiju na viďjéku. Z mojého osobňího a súkromňího štatistického (vjedecky isto irelevantňího) pozorováňá sem nemohel nezaregistrovat, že častokrát a opakovaňe a v nezanedbatelňích prípadoch
(česť výňimkám, kerých aj poznám a mimorádňe si ich považuju) nasledovňí:
- jejich oficiálňí a legálňí i ilegálňí pracovňí aktivity nemajú kontinuálňí a dlhodobjejší charakter, kedy fluktuačňí prestávky a pauzy sú často generované permanentňíma tradičňíma kultúrnospolečenskýma aktivitama (bašavel, sloboda, volnosť, relax – ná co, šak štát sa postará a zaplací...)
- istá nemalá afinita k účelovému premístňovaňú cuzích vjecí do osobňího vlastňíctva a spotreby sa javí víc jak markantňí, co svjedčí o úrovňi úcty k hodnotám iných,
- vzdelanostňí úroveň a školská disciplína, zakódované zásady civilizovanej výchovy, zodpovjednosť voči sebje a druhým, hygijéna a zdraví, ... sú žel v silnej koreláciji s častokrát neuťešenýma roďinnýma pomjerama,
- problém afinity k alkoholu (asi uš aj k drogám) je, myslím, nezanedbatelný,
- ...
Víte co, stačilo, šeci víme co a jak a máme vječší alebo menší dobré či horší skúsenosťi s túto komunitú, kerá u nás vúbec neňi virtuálňí, ale tvrdo reálňí.
No a co teda s tým.
Komunisťi a jejich diktatúra proletariátu nemjela ideologické zábrany použit razatňí a myslím, že aj v porovnáňí s dneškem, daleko účiňejší metódy a prostrídky k dosáhnuťí cílu vječšího zaraďeňá sa tých indivídují do společnosťi.
Na ja, co ale demokrat, či kvázi demokrat dneška? Myslím, že dofčilkaj strkal hlavu do písku, svatý pokoj s černým Petrem, šak ze štátňího kréf neteče, prispívat, dotovat, placit a problém oddalovat, enem nech je pokoj. Získat tým čas na svoje zištňí záujmy a jak ukázala predešlá prax 30-ceťi rokú aj na obr zlodzejiny a podvody. Já su presvjedčený, že moje razantňí, ale hlavňe perespektívňí rešeňí (vím, že utopistické) by nás v konečném dúsledku vyšlo méňej, mohlo by mjet šancu na úspjech a byt konečňe rezultatívňí.
S rešpektem ke genetickým odlišnosťám, tradícijám a spúsobom života našich Romú, Cigáňú navrhuju s plným vjedomím:
1. Vytvorit systém naozaj kvalitňích povinňích internátňích škol od preškolskej až po stredoškolskú výchovu a téš súčasňe mimoškolskú výchovu a aktivity s plným a adresňím sociálňím zabezpečeňím pro tam dislokované ďecka a mládež (teda né roďičom).
2. Kontakt s roďinú múdro a kontrolovane rešiť vhodnú cestú napr. dozorujících sociálňích kurátorú.
3. Atď v súlaďe s túto základňí myšlénkú.
Co bych si od teho sluboval? Časem, podla mojeho názoru, táto drastická nedemokratická autoritatívňí bariéra by postupňe napomohla k uvjedomňeňú, rozeznáňú a prijaťú u vychovánaých jeďincú iného životňího štýlu, vyšší kultúrňí a sociálňí úrovňe. Zvýšila by sa kvalita takto násilňe „asimilovaných“ jedincú, určite aj s pozitívňím dopadem na ekonomiku a životňí úroveň krajiny. A možno, že za čas by ďeťi trošku vychovali aj svojich rodičú. Teda prísné, ale citlivévzďeláňí, edukácija, výchova sú poda mňa jeďiná, velice obťížňí cesta k rešeňú tejto vážňí společenskej otázky.
Rojko idealista, najivňí dedo Pejo
PS
A Vy, kerí mňa fčil budete obviňovat z rasizmu, fašizmu a z búhvíjakých fóbijí, ná dzite do rici!