Co s Vama, moji milí Cigáňi?

Autor: Štefan Vidlár | 14.9.2020 o 8:55 | Karma článku: 3,47 | Prečítané:  345x

Na dušičku padá lúza, pokrivkává moja múza. Na dušičku clivota, až za hranu života.   Lavína podvodú a kšeftú, sofistikovaných heftú. Zloba, smrť a katastrofa, jaká bude další strofa?  

         

          Že vraj valí sa a hrne sa k nám  obrovský fond obnovy. „Všaďe probíhajú intenzívňí konferencie, diskusie, prednášky, schúze, brejnstormingy, zasedáňá, vjerejňí aj nevjerejňí mítingy na šeckých společenských úrovňách od lajckej verejnosťi ces malých a vječších politikú aš po vysoko erudovaných špecialistú. Neziskofkám aj ziskofkám sa od rozmýšlaňá a invenčných nápadú nepretržiťe parí z keček aj bez Šorošových dotácijí. Napríč celým Slovenskem, od hlavňích center aš po najzapadlejší horské a údolňí ďeďinky, starostové a primátori co najintezívňejší denodeňe využívajú túto jeďinečnú príležitosť 21. storočá, aby sa tým vďaka Covidu aspoň částečňe zmírňili a kompenzovali škody unikátňí a nevídanej „demokratickej“ zloďejiny 20. storočá u nás. Profesňí organizácije a združeňá k temu filozoficky pristúpili s nadhledem a genijálňím odstupem, kedy pro stromy vidzá aj les. Štátňí byrokraťi nezrídka objetujú svúj volný čas, kerý nezištňe pokládajú na oltár vlasťi. Ministri, vláda, celý parlament, co by jeden muž a žena, aj na dovolenkách sa sústredili enem na exkluzívňí domácí úlohu, kerú im zadal premiér a vrchňí ideologický „inseminátor“. Masmédijá šeckých druhú a náboženských vyznáňí temu systematicky účiňe napomáhajú, tentokrát nezákerňe v záujmňe dobrej společnej vjeci.“

 Aj já to teda pochopitelňe píšu a zamýšlám sa bona fide a svojú troškú scu prispjet do společňího mlýna.

 

Romú, su zvyknutý bes postraňích nekalých úmyslú ríkat Cigáňú, žije u  nás nezanedbatelňí percento. Ket porovnáme demografickú krivku vývoja tejto populácije s ostatným obyvatelstvem, je pravdepodobný predpoklad a scénár, že ich bude stále vícej. Tým bude narostat pochopitelňe aj jejich vlyf na našu společnosť. Vím, že je rasistické oficijálňe robit zbjer údajú tehoto etnika  a následňe ich štatisticky vyhodnocovat a na základe takýchto analýz robit príslušné opatreňá, no já už relevantný čas žiju na viďjéku. Z mojého osobňího a súkromňího štatistického (vjedecky isto irelevantňího)  pozorováňá sem nemohel nezaregistrovat,  že častokrát a opakovaňe a v nezanedbatelňích prípadoch

(česť výňimkám, kerých aj poznám a mimorádňe si ich považuju) nasledovňí:

 

-      jejich oficiálňí a legálňí i ilegálňí pracovňí aktivity nemajú kontinuálňí a dlhodobjejší charakter, kedy fluktuačňí prestávky a pauzy sú často generované permanentňíma tradičňíma kultúrnospolečenskýma  aktivitama (bašavel, sloboda, volnosť, relax – ná co, šak štát sa postará a zaplací...)

-     istá nemalá afinita k účelovému premístňovaňú cuzích vjecí do osobňího vlastňíctva a spotreby sa javí víc jak markantňí, co svjedčí o úrovňi úcty k hodnotám iných,

-     vzdelanostňí úroveň a školská disciplína, zakódované zásady civilizovanej výchovy, zodpovjednosť voči sebje a druhým, hygijéna a zdraví, ... sú žel v silnej koreláciji s častokrát neuťešenýma roďinnýma pomjerama,

-     problém afinity k alkoholu (asi uš aj k drogám) je, myslím, nezanedbatelný,

-     ...

 

Víte co, stačilo, šeci víme co a jak a máme vječší alebo menší dobré či horší skúsenosťi s túto komunitú, kerá u nás vúbec neňi virtuálňí, ale tvrdo reálňí.

 

        No a co teda s tým.

Komunisťi a jejich diktatúra proletariátu nemjela ideologické zábrany použit razatňí a myslím, že aj v porovnáňí s dneškem, daleko účiňejší metódy a prostrídky k dosáhnuťí cílu vječšího zaraďeňá sa tých indivídují do společnosťi.

Na ja, co ale demokrat, či kvázi demokrat dneška? Myslím, že dofčilkaj strkal hlavu do písku, svatý pokoj s černým Petrem, šak ze štátňího kréf neteče, prispívat, dotovat, placit a problém oddalovat, enem nech je pokoj. Získat tým čas na svoje zištňí záujmy a jak ukázala predešlá prax 30-ceťi rokú aj na obr zlodzejiny a podvody.  Já su presvjedčený, že moje razantňí, ale hlavňe perespektívňí rešeňí (vím, že utopistické) by nás v konečném dúsledku vyšlo méňej, mohlo by mjet šancu na úspjech a byt konečňe rezultatívňí.

S rešpektem ke genetickým odlišnosťám, tradícijám a spúsobom života našich Romú, Cigáňú navrhuju s plným vjedomím:

1.       Vytvorit systém naozaj kvalitňích povinňích internátňích škol od preškolskej až po stredoškolskú výchovu a téš súčasňe mimoškolskú výchovu a aktivity s plným a adresňím sociálňím zabezpečeňím pro tam dislokované ďecka a mládež (teda né roďičom).

2.      Kontakt s roďinú múdro a kontrolovane rešiť vhodnú cestú napr. dozorujících sociálňích kurátorú.

3.      Atď v súlaďe s túto základňí myšlénkú.

       Co bych si od teho sluboval? Časem, podla mojeho názoru, táto drastická nedemokratická autoritatívňí bariéra by postupňe napomohla k uvjedomňeňú, rozeznáňú a prijaťú u vychovánaých jeďincú iného životňího štýlu, vyšší kultúrňí a sociálňí úrovňe. Zvýšila by sa kvalita takto násilňe „asimilovaných“ jedincú, určite aj s pozitívňím dopadem na ekonomiku a životňí úroveň krajiny. A možno, že za čas by ďeťi trošku vychovali aj svojich rodičú. Teda prísné, ale citlivévzďeláňí, edukácija, výchova sú poda mňa jeďiná, velice obťížňí cesta k rešeňú tejto vážňí společenskej otázky.

Rojko idealista, najivňí dedo Pejo

PS

A Vy, kerí mňa fčil budete obviňovat z rasizmu, fašizmu a z búhvíjakých fóbijí, ná dzite do rici!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA PETRY PROCHÁZKOVEJ

Moskva nasadzuje proti Covidu šalajky

Na svete je 50 týchto psov, všetky patria Aeroflotu na letisku Šeremetevo.


Už ste čítali?