Kúpil som si syntetické riedidlo S 6006 a zabudol ho v aute. Po nejakom čase ho stará mama preložila pod predné sedadlo, aby som ho videl a vyložil si ho do dielne. Môj život je ostatnú dobu značne pestrý, hlasné myšlienky plávajú v iných smeroch a riedidlo sa vozilo a vozilo. Dnes, po vyčerpávajúcej manuálnej práci pri stavbe nového plota nášho kurína (my máme zásadne voľný chov s dostatočným výbehom), unavený a zamyslený, vysmedený, sadnúc do auta a nedočkavo siahnúc po plastovej fľaši, davaj riadny glg nie predpokladateľnej minerálky, ale festovne odstáteho riedidla. Radšej nebudem opisovať následnú „naturálnu“ tortúru, ako obsah riedidla v žalúdku maximálne zriediť. Napriek všemožnej starostlivosti starej mamy sa mi aj po niekoľkých hodinách, prepytujem, po riedidle stále intenzívne ríha (pozitívne však je, že ho cítim aj chutnám – nič moc, ale Covid asi nemám). Keby som si s prepáčením grgol do zaschnutej farby, hádam by sa aj rozpustila. Musím byť trpezlivý, riedidlo sa snáď postupne vyparí a bude dobre, ako hovorí náš klasik expremiér, no pre istotu neskôr na WC si cigaretku radšej nezapálim...
dedo Pejo
